Krátky rozhovor o materstve.

Otázky pre umelkyne matky

1.Aká bola tvoja cesta k umeniu a tvojej vlastnej tvorbe? Vždy si to chcela robiť? Áno, vždy. Ale naozaj formatívna okrem ĽŠU pre mňa bola stredná škola umeleckého priemyslu, bývalá šupka. Ktovie či to bolo obdobím, vekom v ktorom som bola ako špongia, alebo aj vtedajšími pedagógmi výstavníctva. Ja som fotografiu neštudovala, som maliarka a doktorát mám z intermédií a multimédií, ktorýmneveľmi rozumiem. Fotografia je skratkový funkčný inštrument, okrem toho má obrovské spektrum možností, ale som s ňou začínala ako turistka a vyslovene ako maliarka, používala som jednorázový fotoaparát a hľadala som vo zväčšeninách odkazy na žánrové maľby, literatúru a film. 2. Prečo si si vybrala práve toto médium? 3. Čo ťa na fotografii najviac fascinuje? Asi som to už zodpovedala vyššie, ale aj to že odráža neskutočnosť skutočnosti. 4. Ako často tvoríš? Máš vôbec pri deťoch čas a chuť tvoriť? Alebo sa naplno venuješ materstvu? Ja tvorím stále, vlastne vypovedám o mojej každodennosti, a tá je byť mamou. A materstvo jeistým druhom eskapizmu, ktorým je pre mňa aj umenie, takže je to spojené. 5. Čo/kto ťa najviac inšpiruje? Asi je tým nejaká zmiešanina toho čo sa učím a toho čo žijem. 6. Zmenil sa tvoj pohľad na umenie príp. tvoju vlastnú tvorbu odkedy si sa stala matkou? Ak áno, vieš aj konkrétne v čom? Najprv som sa trocha bránila tematizovať materstvo, ale prerážalo to na povrch, lebo ja to čo robím, robím v rámci nutnosti žiť, takže je to neoddeliteľné. 7. Čo ťa baví najviac a čo naopak najmenej na materstve? 8. Mávaš v svojej rodine alebo okruhu blízkych ľudí pocit nepochopenia ako umelkyňa? To mávam, ale odjakživa, a nemyslím si, že to súvisí s materstvom. 9. Vieš si predstaviť, že sa budeš umením živiť aj popri deťoch?Ja sa ním živím. 10. Čím by ťa vedela podporiť ako matku umelecká obec a ako ak vôbec? Je mnoho spôsobov. Matka je vo veľmi vulnerabilnej a zaujímavej pozícii. Určite treba podporiť matky, ženy- umelkyne, všeobecne všetkých ľudí ktorí sa venujú umeniu. 11. Dá sa podľa teba plnohodnotne skĺbiť úloha matky a umelkyne? Už 18 rokov som mamou, takže ťažké porovnávať. V tých začiatkoch je to veľmi silné,- pocit nemohúcnosti a stály stav klauzúry a kontemplácie. Neviem si predstaviť, že by som nebola mamou, je to akoby som si mala predstaviť, čo bolo keď som ešte nebola na svete. Uvedomuješ si krátkosť, alebo obmedzenosť času, ale veľa ľudí mi vravelo že túto vlastnosť som mala aj predtým než som sa stala mamou. Asi áno, pre mňa je to už modus operandi, pracovať s deťmi na kolenách, inštalovať s nimi atď. To, čo je asi dôležité ale čo som nikdy nemusela, teda nejaké pestovanie spoločenskej vizibility mi nechýba. Vlastne mám dobrý dôvod nezúčastňovať sa tohto cirkusu, aj keď viem, že to všeobecne dosť funguje. Som šťastná, že som vo veku a situácii, kedy mám okolo seba pár ľudí, (spočítam na jednej ruke) ktorí ma vidia aj v izolácii. 12. Aké sú tvoje plány do budúcna? Máš nejaké konkrétne umelecké sny? Skôr snívam o tom aby deti, rodina boli v pohode, a čo sa umenia týka, tomu sa venujem viac menej neustále, mám intenzívnejšie obdobia, čo sa exekutívy týka a potom pre mňa dôležitejšie obdobia, čo sú viac o sústredení, príprave. Nepracujem koherentne, ale skôr prežívaním dní, nejakých drobných epifanií, poznámok a a ak je príležitosť-teda tá exekutíva, tak sa hecnem a s pár pre mňa dôležitými ľuďmi vediem rozhovor, Vtedy to veľmi rýchlo vyjde von.

< >